Menštruácia bez Vložiek a Tampónov
Viete si predstaviť život bez pravidelného nakupovania, používania a vyhadzovania vložiek či tampónov? Produkty takzvanej ženskej hygieny ovládajú dlhé metre regálov v obchodoch, zvyčajne diskrétne zabalené v pestrofarebných sáčkoch a krabičkách. V reklame nám usmiate ženy vysvetľujú, že istý druh ultraabsorbujúceho jadra dokáže nasať viac sterilne vyzerajúcej modrej tekutiny než akýkoľvek iný. Verím im. Ale našťastie som stretla ženy, ktoré mi ukázali, aké jednoduché je hodiť toto všetko za hlavu.
Tampóny a vložky som prestala používať pred štyrmi rokmi. Keďže žijem v meste a medzi ľuďmi, v kultúre, ktorá pohľad na menštruačnú krv nepripúšťa (1), nemôžem si dovoliť krvácať len tak, so zamazanými stehnami alebo škvrnkou na šatách (2). Preto sa chcem s vami na tomto mieste podeliť o moje skúsenosti s alternatívnymi spôsobmi zachytávania menštruačnej krvi - a o úplne inom prístupe k nej, než k akému nás súčasná spoločnosť vychováva.
Najviac zo všetkého ma na začiatku mrzel zbytočný odpad, ktorý svojím úplne prirodzeným menštruovaním spôsobujem. Dlho som však nemohla nájsť nijaké iné riešenie. Zároveň som chápala, že počas dní krvácania, ktoré sú pre mnohé ženy fyzicky či psychicky náročné, je veľmi dôležitá pohoda a komfort, ktorý mnohé supermoderné výrobky určite poskytujú. To, že sa vďaka novinke pod menom tampón dá ísť počas menštruácie bez problémov kúpať, bolo pre mňa rozhodne skvelým krokom vpred. Pamätám si ešte vložky, ktoré boli iba hrubé kusy vaty zabalené do gázy. A naše matky či staré matky si šili špeciálne mesačné pásy (nohavičky ešte neboli, alebo len dlhé a vložku nebolo kam uložiť), do ktorých sa vkladala mnohokrát prepieraná handrička a neskôr gáza a vata. Tiež som sa zamýšľala nad otázkou, prečo sa naša pokroková, otvorená spoločnosť na jednej strane tak jasne dokáže baviť o intímnej téme ako je menštruácia (reklamy v televízii, články v časopisoch), na druhej strane však stále celá propaganda kvality menštruačných pomôcok stojí na dokonalom zakrytí faktu, že ženy krvácajú. Slová ako "diskrétne", "pocit istoty a bezpečia", "nikto si to nevšimne" či "neviditeľné" ma plnili a dodnes plnia nepochopiteľným odporom. Na jednej strane "emancipované" mladé ženy, tešiace sa z nového obalu supertenkej vložky, na druhej strane nanútená hanba a večná snaha vnucovať ženám umelo vsugerovaný pocit pocikaného batoliatka v plienke. Pamätám si na všadeprítomný zvláštny pocit hanby a schovávanie vložky v rukáve na ceste k WC cez prestávku v škole. Alebo na dizajnérske ťahy výrobcov tampónov, ktorí ich obalili pestrofarebnými fóliami, "aby sa dievča nehanbilo, keď ich náhodou vytiahne z kabelky - veď vyzerajú ako farebný rúž."
Ale našťastie som stretla ženy, ktoré mi ukázali, aké jednoduché je hodiť toto všetko za hlavu. Prvá z nich bola Mirea, ktorá na Ecotopii v Rumunsku v roku 2000 vyvesila letáčik o morských špongiách - v angličtine sea sponges. Som jej za to nesmierne vďačná, lebo už o pár mesiacov nato, keď sa mi podarilo nájsť správne špongie, mohla som prestať používať tampóny a vložky. Desať rokov, celé moje dospievanie s nimi mi úplne stačilo. Tak isto mi stačili tie hory zbytočného odpadu, ktorými sa všetky použité menštruačné pomôcky stali. Ale nezabúdajme ani na znečistený vzduch, odpadovú vodu z fabrík a spotrebované neobnoviteľné zdroje našej planéty potrebné na ich výrobu. Zrátali ste si niekedy, koľko asi každá žena počas svojho plodného obdobia spotrebuje vložiek či tampónov? Sú to tisíce alebo až desaťtisíce kusov. Pri ich výrobe a bielení vlákien sa okrem iného uvoľňujú vysokotoxické dioxíny. Ropný priemysel, ktorý dodáva pre vložky, tampóny a ich obaly všetky plasty snáď ako jedného z najhorších znečisťovateľov životného prostredia predstavovať ani netreba.
A tak mám teda vo svojej skrinke odložené tri malé prírodné špongie. Sú to vlastne morské hubky z rodu poryphera, toho istého, ktorý možno poznáte ako prírodné špongie do sprchy či obľúbený suvenír z Grécka. Pre použitie pri menštruácii sa však tie klasické "sprchovacie" príliš nehodia. Treba nájsť čím hustejšie a čím jemnejšie porézne hubky, bez zbytočne veľkých otvorov a nesúmerností. Niekedy objavíte veľkú špongiu, z ktorej sa dá vystrihnúť niekoľko menších. Pri strihaní sa stačí riadiť vlastnou intuíciou - ak vám chýba úplne, snažte sa o niekoľkocentimetrový ovál. Inokedy natrafíte na ponuku viacerých maličkých špongií v jednom sáčku. Moje prvé hubky boli z "naturshopu" vo Viedni, naposledy som si doniesla novú dávku priamo z Grécka.
Myslím, že mnohí sa práve začínajú čudovať a poburovať nad otázkou hygieny. Ako sa teda starať o ich čistotu a je to vôbec možné? Veď tampóny sú snáď sterilné? Odpoveď je jednoduchá: nie sú. Sú iba veľmi biele a niekoľkokrát zabalené. Sú však sterilné vaše prsty? Ruka vášho partnera a partnerky, alebo jeho penis, či jej jazyk, keď sa dotýkajú vašej pošvy? Sterilita a čistota sú dva odlišné pojmy. S radosťou vám teda vysvetlím, ako udržiavať mesačné hubky a seba samu v čistote. Menštruačná hygiena je pri používaní poryphery veľmi jednoduchá a účinná. Pred prvým použitím je treba špongie dobre prepláchnuť v teplej vode a octe. Môžete ich tiež nechať niekoľko hodín stáť v octovej vode. Nedajú sa však vyvárať, pretože pri vysokej teplote sa hubka scvrkáva. Teplotu, ktorá pri vyváraní ničí choroboplodné zárodky, nahradí sila kyseliny octovej. Samozrejmosťou je použitie bežného octu, nie octu aromatizovaného pre kuchynské účely. Určite nepoužívajte mydlo či iné chemické čistiace prostriedky. Mydlo je zásadité a ničí prirodzenú poševnú flóru. Prostredie ženskej poševnej sliznice je dokonale vybavené na zvládnutie zavlečenia infekcií. Prirodzené pH pošvy je kyslé vďaka ochrannej prítomnosti kyseliny mliečnej, ktorú tvoria "dobré" baktérie rodu lactobacillus. Pri dodržiavaní základných hygienických pravidiel ako je umývanie rúk a vyplachovanie hubky a jej čistení octom naozaj nehrozí žiadna infekcia.
Počas menštruácie treba hubku vyplachovať niekoľkokrát denne podľa potreby v studenej či vlažnej vode. Krv sa pri vyšších teplotách zráža, dostatočné množstvo studenej vody ju však bez problémov vypláchne zo špongie. Vyžmýkanú hubku môžete opäť použiť. Keby niektorým používateľkám tampónov chýbala šnúrka, stačí ak špongiou prešijú nitku. Po skončení menštruácie treba hubku dať na pár hodín do octovej vody, poriadne vypláchnuť čistou vodou a nechať dobre vysušiť. Pri ďalšom použití hubku najprv jemne navlhčite čistou vodou, aby sa pružne prispôsobila telu a rovnomerne prijímala krv. Na rozdiel od tampónov, ktoré pošvu príliš vysušujú (a môžu spôsobiť syndróm toxického stafylokokového šoku, o čom hmlisto informuje každá krabička) je prirodzená organická štruktúra poryphery pre menštruačné účely ideálna. Osvedčilo sa mi mať dve alebo tri špongie rôznej veľkosti a hustoty pre rôzne fázy menštruácie. Vodu na vyplachovanie špongie nájdete všade, a ak nie, stačí malá fľaša so sebou.
Veľmi silným a oslobodzujúcim zážitkom pri prechode od konvenčných hygienických pomôcok je zmena vzťahu k vlastnej menštruačnej krvi. Zatiaľ čo použitá vložka či tampón sú odpadom a čímsi nepekným, dotyk s vlastnou krvou a znovupoužívanie poryphery znamenali pre mňa vytúženú nápravu deformovaného vzťahu k vlastnému mesačnému krvácaniu. Možno to bude pre niektoré ženy znamenať prekročenie doteraz neznámych hraníc. Sú však aj ženy, ktoré svoju krv zbierajú a rituálne používajú - aj to môžete robiť, ak použijete porypheru. Vráťte svoju krv zemi. Alebo vyskúšajte keeper. Na túto pomôcku z prirodzenej gumy nepoznám slovenský názov, tak vám ho aspoň popíšem. Je to malý zvončeku podobný zachytávač menštruačnej krvi, ktorý sa vkladá do pošvy. Zachytenú krv jednoducho vylejete (napríklad na svoje kvetinové záhony...) podľa potreby niekoľkokrát denne a keeper po skončení menštruácie dobre opláchnete. Keeper je z mäkkej prirodzenej gumy a rovnako ako hubku jeho prítomnosť v tele necítiť. Zohnať sa dá napríklad v Holandsku, Belgii, Nemecku alebo Rakúsku v obchodoch s prírodnými produktmi a v alternatívnych drogériách. Výhodou je, že vôbec nepotrebujete vodu - vzala by som si ho preto rozhodne na cestu do púšte.
Alebo sa celkom jednoducho vrátime k tradíciám (3) a skúsime používať bavlnené či ľanové plátienko, ktoré sa dá prepierať. Môžete si ušiť základný model, niečo na spôsob vložky s krídelkami, ktorým odspodu prišijete kúsok suchého zipsu, aby sa nezošmykli. V prednej a zadnej časti takejto textilnej vložky môžete urobiť dva zárezy či úchyty, do ktorých sa dá upevniť vaša obľúbená handrička. Tú treba vymieňať a prepierať alebo vyvárať. Asi je to najnáročnejší z popísaných alternatívnych postupov, ale tiež má svoje stúpenkyne, o čom svedčia desiatky amerických a austrálskych komerčných webstránok ponúkajúcich látkové vložky v rôznofarebných či kvetinkových variáciách. Prekvapujúco textilnú vložku pri pravidelnom obmienaní cítiť ešte menej ako klasickú, pretože prirodzene dýcha, zatiaľ čo bežná vložka s plastickou fóliou sa rýchlo zaparí. Mimochodom, týmto svojím účinkom podporuje bežná vložka nepríjemné plesňové ochorenia pošvy.
Kriticky sa treba aj pri alternatívach pozerať na zdroje, ktoré spotrebúvajú a na ich dostupnosť. Hubky poryphera sa lovia v mori, keeper je z kaučuku, snáď len textilná vložka môže byť úplne bez dopadu na okolie. Keď ich však porovnáme s klasickým jednorazovým spôsobom menštruačnej hygieny, sú trvanlivé hubky aj keeper rozhodne šetrnejšie. Pri kúpe hubky dbajte o chemicky neupravené špongie nepochádzajúce z chránených morských území. Poryphery sú obnoviteľným zdrojom, ktorý dokáže dorásť. Aj kaučukovníky možno dopestovať trvaloudržateľným spôsobom. Špongie vám pri intenzívnom používaní vydržia niekoľko rokov - moja najstaršia má štyri, keeper vydrží aj dva-trikrát toľko. A staré látky na textilnú vložku sa nájdu vždy.
Dúfam, že tento článok niektoré ženy (a snáď aj niektorých mužov) inšpiruje, iné aspoň donúti zamyslieť sa. Menštruovať inak ako v televíznej reklame je - čuduj sa svete - omnoho prirodzenejšie. Vyskúšajte to sami. Objavte, ako rôznorodo sa dá menštruácia prežívať, obnovte svoje mesačné spojenie s vlastnou krvou, nechápte ju ako špinavý odpad. Môžu vám v tom pomôcť jednoduché recepty z predchádzajúcich riadkov.